Miera subjektívnej pohody človeka závisí od viacerých faktorov a osobné vplyvy sa dajú považovať za silné. Myšlienka motivačného hedonizmu je princípom naplnenia, ktorý je cieľom mať ľudí po celý život. Keď sú splnené základné prostriedky, úroveň šťastia závisí od ekonomických a sociálnych faktorov, aby sme ľuďom umožnili slobodné rozhodnutia v tom, ako žijú v živote. Myšlienka rozptýlenia je dokázaným faktom, Bonus 150 ice casino že po splnení prvých potrieb môžeme dosiahnuť väčšie potešenie zo zmeny nášho vedomia, keď sa do práce zapojíme natoľko, že stratíme všetok svoj zmysel pre súčasnosť. Frankl si všimol, že naša radosť a bolesť sú viac spojené s vedením človeka a jeho možnosťami než len s jeho úpravou krajiny. Kahneman hovorí: „Keď sa pozriete na to, čo ľudia chcú, ako si napĺňajú svoje potreby, vyzerajú viac motivovaní hľadaním uspokojenia ako hľadaním radosti.“
Ľudia v krajinách s vysokou kultúrnou religiozitou si zvyčajne spájajú svoju životnú spokojnosť s psychologickými skúsenosťami na rozdiel od príslušníkov sekulárnejších oblastí. Napríklad ľudia žijúci vo východných kultúrach túžia po potešení vo vzťahoch s ľuďmi a považujú osobné šťastie za škodlivé pre uspokojujúce šťastnejšie verejné vzťahy. V roku 2000 sa oblasť sebavedomej psychológie, ktorá sa zameriava na štúdium potešenia a ľudského prosperity namiesto nesprávnych rozhodnutí alebo choroby, výrazne rozšírila vo vedeckých smeroch. Zistil, že keď ľudia robia zmysluplné veci a projekty, namiesto toho, aby sa zameriavali len na potešenie, potešenie často funguje ako nástroj.
- Preto vieme, že najnovší šťastný život je šťastný život, teda život, v ktorom človek napĺňa ľudskú prirodzenosť sofistikovaným spôsobom.
- Je možné vlastniť genetiku, ktorá zvyšuje šance niekoho na šťastie v porovnaní s ostatnými, ale nepredpokladá to 100-percentný záver.
- Napríklad strach Západu z radostného detstva sa objavil až v 19. storočí.
Veľké množstvo výskumov tiež naznačuje, že zapojenie sa do prosociálneho správania môže zvýšiť šťastie. Empirický výskum naznačuje, že úsudky laikov o šťastí človeka čiastočne závisia od vnímania morálky danej osoby, čo naznačuje, že úsudky o šťastí iných zahŕňajú morálne hodnotenie. V kresťanstve spočíva konečný cieľ ľudskej existencie v šťastí, latinskom ekvivalente gréckeho slova eudaimonia („požehnané šťastie“), ktoré filozof a teológ z 13. storočia Tomáš Akvinský opísal ako blaženú víziu Božej podstaty v ďalšom živote. Keď je človek šťastný, je oveľa schopnejší slúžiť Bohu a vykonávať svoje každodenné činnosti, ako keď je depresívny alebo rozrušený.